Hľadať na myelom.sk:

Diagnóza

Na určenie diagnózy je potrebné dokázať, že v tele sa nekontrolovane množia plazmatické bunky. Je to určitý typ bielych krviniek, ktoré za normálnych okolností tvoria potrebné protilátky proti baktériam, plesniam alebo vírusom. Zabezpečujú protilátkovú imunitu. Na dôkaz zmnožených plazmatických buniek je potrebné odobrať vzorku kostnej drene zo zadnej strany bedrovej kosti.

V prípade mnohopočetného myelómu plazmatické bunky tiež vytvárajú protilátku, tá je však nefunkčná a navyše poškodzuje mnohé orgány v tele. Táto nefunkčná protilátka - bielkovina, ktorá sa v tele hromadí, sa volá monoklonálny imunoglobulín (MIg) a môže sa dostať aj do moču. Jej prítomnosť sa zisťuje odobratím krvi zo žily a rozborom vzorky moču v biochemickom laboratóriu.

Keď sa mnohopočetný myelóm diagnostikuje neskoro, môžu plazmatické bunky alebo imunoglobulín poškodzovať rôzne pacientove orgány:

  • kostra - vznikajú vyhlodané ložiská, v ktorých môže kosť sama prasknúť a zlomiť sa. Kostné prejavy tejto choroby sú pre pacienta najťažším bremenom, lebo mu spôsobujú bolesti a keď má zlomeniny, tak ho obmedzujú vo voľnom pohybe.
  • obličky - monoklonálny imunoglobulín môže úplne upchať obličky, takže zlyhajú, a pacient vyžaduje liečbu umelou obličkou - dialýzu.
  • krvotvorba - plazmatické bunky sa nekontrolovane množia v kostnej dreni, takže utláčajú zdravé krvinky. Výsledkom je málokrvnosť, krvácavé prejavy alebo porucha imunity.
  • nervový systém - monoklonálny imunoglobulín sa začne hromadiť v nervových zakončeniach. Tým vznikne porucha hybnosti alebo citlivosti. Inokedy sa môže zhoršiť prekrvenie mozgu so všetkými dôsledkami.

Ak sa mnohopočetný myelóm diagnostikuje a lieči včas, týmto problémom možno predchádzať alebo ich úplne vyliečiť. Na stanovenie diagnózy, rozsahu a štádia ochorenia ako aj efektu liečby sú potrebné viaceré vyšetrenia - vyšetrenie krvi, moču a kostnej drene. Na základe výsledkov je možné určiť kategóriu a štádium ochorenia. Mnohopočetný myelóm je klasifikovaný na základe výsledkov diagnostických testov a tieto výsledky určujú či je nutná liečba. V prípade symptomatického myelómu je určené aj štádium ochorenia, ktoré charakterizuje jeho rozsah. Priebeh tohto ochorenia ako aj intenzita jednotlivých príznakov sú individuálne. Prognostické faktory sú ukazovateľmi umožňujúcimi predvídať správanie sa ochorenia v nasledujúcom období, účinnosť liečby a tak zvoliť otimálny liečebný postup.

Klasifikácia ochorenia
Štádium I.
  • prítomnosť malého množstva monoklonálneho proteínu
  • bez subjektívnych ani objektívnych príznakov ochorenia
  • potrebné je len sledovanie v pravidelných intervaloch
Štádium II.
Tlejúci myelóm
  • pacienti, ktorí nespĺňajú kritériá pre štádium I. ani III.
  • potrebné je len sledovanie v pravidelných intervaloch
Štádium III.
Mnohopočetný myelóm
  • prítomnosť monoklonálneho proteínu
  • sú prítomné rôzne príznaky ochorenia
  • je potrebná liečba

Prognostické faktory
β2 mikroglobulínvysoká hodnota je nepriaznivým ukazovateľom
Albumínvysoká hodnota je priaznivým ukazovateľom
rýchlosť proliferácie myelómových buniekvysoká hodnota je nepriaznivým ukazovateľom
C-reaktívny proteinzvýšené množstvo počas relapsu
aberácia 13.chromozómunepriaznivý prognostický faktor